Prichytník

Dobré čokoľvek! Asi vám názov tohoto tu veľa nenapovie. No mne to nevadí. Teraz. Svet je opäť o čosi krajší za cenu bolesti hlavy. Ako sa patrí na správnych druhov udržiavať kontakt, bol som to uskutočniť s kolegom g. a z.(pre stálejších čitateľov sú tieto skratky zrejme tiež záhadou, no mne to nevadí). Tak ako sa nepatrí sme aj čo to požili na istom verejnom (aj keď súkromnom) uzavretom mieste. Udalosti na tomto mieste nestoja za zmienku (hoci ani ostatné, no mne to nevadí). Podstané pre vývoj príbehu sú 2:

- g. daroval odznak z.
- a všetko ostatné

Keďže nie každého má poživeň rovnako rada, trebalo aj prechádzku. A čom by sme si ju skracovali?! Nabehli sme na strategickú trasu: centrum - pokrok - kurty - gympel - lorencka - juh. Úsek kurty - gympeľ bol značne dramatický. Odpor z. sa stupňoval. Príčína spočívala v nadmiernej vzdialenosti. Proste nebol pochopený princíp predýchacej prechádzky. K odporu z. viedlo aj isté desinformovanie, na ktorom sa podieľali g. & 0. Do vnútorných sporov sa zamiešal neznámy aktivista(predstavil sa, no meno nepamätám), ktorý sa snažil ochrániť z. pred násilnikmi g. & 0. Aktivista mal pocit, že g. pozná (g. tento pocit dosiaľ nemá). Po vyjasnení si okolností a vyhnutí sa fyzickému kontaktu, pokračovala všeobecná zábava. Z. chvíľu nechápala, čo sa odohralo. Až po uvedomení si našej nebezpečnosti sa začala smiať. No to sme sa už dostali ďalej. 0. sa snažil nadviazať komunikáciu so ženským speváckym zborom vystupujúcim pred istou reštauráciou. Jeho "...poldeci aj deci, nebolo by od veci!" nebolo ocenené spomínanym artiklom. Pokračovali sme teda v ceste. Pred koncom si z. spomenula na dar od g. Začala sa prehrabovať v kabelke, až konečne objavila "prichytník", ktorý jej bol venovaný. Celá šťastná sa s nami rozlúčila a naplánovala ďalšie stretnutie. (9.6.2007 ak by sa chcel niekto pridať)

0.

Dodatok: ospravedlňujem sa, že tento text nie je písaný s 0% promile.