Uz si naozaj nexcem davat do hlavy to svinstvo... Su od toho zasrane vsetky moje zavity. Meni ma to, spravam sa potom cudne, inak, robim veci, ktore ani nexcem, xcem veci, ktore mat nemozem, nie som to ja...urcite nie.
Neviem ako sa toho zbavim. Cely moj zivot je spaty s tymi srackami, viac menej na tom ficia vsetci moji kamarati... Tlacia to do mna (do nas) odmalicka...vsetok ten bordel o tom ako sa mas spravat, ako drzat pribor, ze sa mas vzdy pekne pozdravit, spapat vsetko co je na tanieri, utierat si rit, umyvat si vlasy, naucit sa citat, najst si spravnych kamaratov, pracu, konicek a v spravny cas otrcit kopyta...
Fakt by som s tym rad prestal. Je to vsak tazsie nez to vyzera. Zvykol som si na to. Neviem si predsavit, cim by som to nahradil..Mam len taku hmlistu predstavu.. Chcelo by to nieco cire a tekute...nieco lahke ako dym. Mozno potom by sa moja hlava konecne vycistila.
cubo
9 komentárov:
One man's wine is another man´s poison.
Bacha na to predseda, "vim co myslis" ,ale toto vsetko ti to svinstvo z hlavy len na nejaku tu chvilu zastriea vyvola pocit nastoleneho poriadku. Z mozgu to definitivne vyzenies len olovenou gulkou......
Bedo
Chudobny chce byt bohaty. Zrazu zbohatne. Po chvili blahobytu pride aj o to, co mal predtym.
Vy ste ale pesimisti.
tak len si potom pri tom relaxovani od reality davaj pozor, aby
si nezbadal nieco ako:
"Ta hrozna sentimentalita, obcas ma prepada ako zlodej z krovia, pod hrozbou
smrti mi tlaci slzy do oci a ozivuje zabudnute spomienky. Potom sa usmievam
ako hlupak a vsetci ma maju o nieco radsej. Preco?"
but than don't worry
shit happens
Aj ja sa topím,
cez den vo vine a v noci v snoch.
Rano nebyvam mudrejsi (mozno preto, ze vstavam skoro)
a vecer ... bludisko.
...
Ano, aj ja snivam (a dakujem, ze mozem),
zamknuty tiesnou
v predstavach hladam kluc.
...
Budit sa na popravisku vsedneho dna
nie je bohvieco.
Ale aj tak.
Kazde rano vstavam
s akousi vierou,
ze dnes im ujdem.
Ze dnes ma moji kati nedostanu.
No,
moja slucka je den co den o nieco tesnejsia
vedz,ze v tom nie si sam
je nas tolko,ze by sme s tym mohli zalozit politicku stranu a este aj vyhrat volby so 100percentnym naskokom (alebo rozkrokom?)
nie nie, ten uz davno 100percentny nie je a asi ani nikdy nebol
Mam toho len dost,
povrchny v cinoch, nevyvazeny v krokoch.
Lucim sa s bojom mojich pier,
aj tak som nikoho nepresvedcil,
a jazyk budem pouzivat uz len na lizanie.
Obraciam sa chrbtom k zapadu aj vychodu
a volim podzermie.
Vzdalujem sa od zivota
aj smrti.
A cas mi kvapka z nosa.
Stracam tu schopnost zit,
ale neviem tu ani umriet,
je to ako zaziva hnit,
ale o tom nevediet.
a hnije sa nam predsa len skvelo
statocne a s hlavou medzi kolenami
v pahrebe casu, kde vidno malo chlastu
lebo mali sa coho vela je a mnohe sa straca pod patami
a pod vycitkami vcerajskov
a pod srachom zajtrajsich noci
a este pod prahom zakotvene, ubite a upalene...tvare a
vsetko co len moze nebyt...
ked zivot na nas zvracia svoju neslichanu krasu
Zverejnenie komentára